Niekedy sa človek potrebuje sústrediť len na seba a na chvíle, keď nič nečaká, len plynie priestorom a časom, vníma a neposudzuje, tvorí pre tvorenie samotné. Tam, kde sa prepája sen i každodennosť, človek i svet, psyché i univerzum, mýtus i fakt. Každý z nás má svoj vlastný Príbeh i dej, ktorý si píšeme od začiatku svojich dní. A ja sa snažím tento obraz duše zahliadnuť, vnímať a počúvať ho a aspoň na chvíľu ho zachytiť v dlaniach. Zdanlivo pominuteľný, ale tak pevne prítomný a živý ako je krištáľová voda pretekajúca horami, keď ju na chvíľu zoberiete do dlaní.